BLog pic template (11)

Scrum, Agile i Lean

Hopi kompania awendia ta explorando ku AGILE, SCRUM of LEAN y ta buskando manera pa sertifiká nan empleádonan. “Product Owner of SCRUM Master, Blackbelt” bo mester a tende di nan. Kon pa skohe entre AGILE, SCRUM of LEAN. Prome ku bo por skohe laga nos pasa riba kiko kada un ta. 

Filosofía vs. Framework

Importate ta pa komprendé ku AGILE y LEAN ta Filosofía nan di maneho, un manera di pensa y aktua. Pesei ta papia di “AGILE mindset” y “LEAN Thinking” ora ta papia di e filosofianan aki.

LEAN redusí desperdisio, krea balor y speed.

LEAN management ta un filosofía di maneho y organisá ku ta purba konstantemente di redusí desperdisio “waste” for di prosesonan pa krea speed. Dor di esaki bo organisashon idealmente lo ta kontinuamente ta krea balor. Den e manera di pensa y manehá aki ta mira tur loke un kliente kier paga pe komo balor y tur loke un kliente no ta dispuesto pa paga pe komo desperdisio. Tur loke ta desperdisio mester wordu redusí of eliminá kompleto for di bo proseso. Eski ta nifiká ku bo organisashon tin ku komprende bon kiko e kliente ta balorá na moda ku bo servisio of produkto ta konsistí di mas balor. Den e proseso pa krea bo produkto of brinda bo servisio desperdisio mester wòrdu eliminá. Por ehèmpel un tipo di desperdisio ku ta hopi komun ta tempu ku bo kiente ta warda. Un organisashon ku ta hiba meneho konforme LEAN lo purba redusí e tempu ku su kliente ta warda riba servisio of produkto mas tantu posibel.   

LEAN ta konosé varios tool tambe manera KANBAN (ToDo, Doing, Done). KANBAN ta visualisá trabou y strukturá fluho di tal manera ku e trabou ku tin ku wordu hasí ta wordu prosesá rapido. Algun regla di KANBAN ta: No ta tuma mas trabou ku por wordu prosesá; No ta start ku aktividad nobo prome ku kaba ku e aktiviada den proseso;Ta usa visualisashon pa mustra unda kada aktividad ta den proseso. E meta ta pa redusí trabou den proseso di tal manera ku por kaba e trabou y no ku hopi trabou ta den proseso y nada no ta kla.

AGILE “Responde riba kambio ta mas importante ku sigui un plan figo”

AGILE ta para pa flexibilidad y kapasidad pa adaptá na kualkier tipo di kambio lihé. Tempu ta importante y pesei e adaptashon mester bai di un manera iterativo. AGILE su filosofia ta ankrá den loke ta yama e “AGILE Manifesto”, algu manera e 12 mandamentunan. Un ehèmpel ta “Responde riba kambio ta mas importante ku sigui un plan figo”. 

Esaki den prome instante ta zona straño pero si nos wak kon proyektonan a kana di un manera tradishonal. Ta definí loke e proyekto ta bai hasi, traha un plan ku ta un kontrato ku no por desviá fasil for di dje. Si kambia un elemento di e triangulo magiko ku ta konsistí di TIME, SCOPE òf QUALITY esaki tin ímpakto riba e kontrato y lo wòrdu evitá. Konsekuentemente un proyekto ta produsí konforme e plan/kontrato y no ta permití kambio den scope. Den realidad tin yen kos ku por kambia rumbo di bo proyekto menera teknologia nobo. Bo mester tin e flexibilidad pa adaptá esaki dirèkt. Maneho di proyekto tradishonal lo referí riba e plan y mantené e rumbo stipulá aunke ku e resultado no ta lukal ta nesesario mas pa e organisashon. Den AGILE kambio ta parti di e mindset, si mester kue otro rumbo esaki ta posibel den e struktura. Asina semper na final di un proyekto bo tin loke bo resultado ku balor y no solamente loke bo a seya den un kontrato na kuminsamentu. 

SCRUM

SCRUM ta un metodó pa manehá bo proyekto y bo tim pa medio di práktika, evento, rol y reglanan stipulá pa e methodologia. Esaki pa garantisá e proyekto ta produsí e produkto den iterashon. Pa e motibu aki SCRUM ta wòrdu husá hopi den mundu di software. Software ta un tipo di produkto ku bo por traha den iterashon. Por ehèmpel un sentro mediko kier un app pa pashènt: Iterashon 1, e app ta laga pashènt traha un sita. Iterashon 2, e app ta hasi posibel pa hasi petishon pa ripití resèpt. Den manera tradishonal (waterfall) lo a traha tur dos funshon “traha sita” y “ripití resèpt” den un bia buta e app live na final di projekto. E konsekuensha ta ku e organisahon y pashènt lo warda te final di e proyekto a e app ku nan ta balorá. Ku SCRUM ta buta e app live direct ora “traha sita” ta kla. Despues ta traha e parti di “ripití resèpt” den un di dos iterashon. E benefisio ta ku por kuminsa husa “traha sita” direct y no mester warda te ora “ripití resèpt” ta kla. Di e manera aki SCRUM ta produsí e balor pa e pashènt y e sentro médiko mas trempan.

AGILE/SCRUM

Hopi bia bo ta tende e kombinashon. Esaki ta debí ku SCRUM ta un methodologia ku ta husa e filosofianan di AGILE. E produkto ta wordu traha den iterashon. SCRUM ta flexibel pa kambio. Den kada iterashon por kambia e produkto su rumbo. SCRUM ta time boxed, kual ta nifika ku kada iterashon (sprint) tin un durashon figo di 2-4 siman pa garantisa ku e proyekto ta produsí software usabel (balor) den kada iterashon. Awor “traha sita” ta live y e pashèntnan a indiká ku nan ta apresiá e app y nan lo kier un funshon pa chat ku dòkter na warda. Obviamente e pashènt ta balorá esaki. Awor komo kambio ta parti di AGILE/SCRUM e sentro médiko por opta pa kambia e prioridad skùif “ripití resèpt” pa iterashon 3 y traha “chat ku dòkter na warda” den iterashon 2. Dikon hasi esaki? Paso esaki ta loke bo pashènt ta balorá mas. Unda nos a tende e parti di balor pa bo kliente atrobe? Eksakto den LEAN.

AGILE/SCRUM y LEAN.

E founding father di SCRUM, Jeff Sutherland,  a husa AGILE mindset y LEAN Thinking y LEAN tools pa optimailisá e proceso di produsí software y a yame SCRUM. Pa e motibu aki SCRUM tambe ta usa elemento di LEAN manera KANBAN (e borchi yen di sticky notes) kual ta visualisá e diferente funshonan (user stories) ku e app mester tin. Ta priotisá e user sories den diferente sprint (iterashon). E reglanan di KANBAN ta bisa ku no por buta mas trabou den un sprint ku e tim por hèndel. Esaki ta un konsepto di KANBAN pa redusí e trabou ku ta wòrdu prosesá na manera ku e tim por kaba e trabou den un sprint. Asina kada sprint ta produsí software usabel, kual ta balor pa bo pashènt y e sentro médiko. Imaginabo budget di bo proyekto kaba. Den manho di proyekto tradishonal lo bo no ta tin nada kla ya komo e app lo a kaba na final di proyecto. Ku SCRUM bo tin “traha sita” live. Por disidí di buska mas budget pa traha mas funshon of stòp proyekto. Importante ta ku e proyeckto a produsí algu di balor den e kaso di SCRUM.

Kon pa skohe?

Tin hopi hype rond AGILE, SCRUM, LEAN y e sertifikashon. Informá bo mes bon. E meta bo dilanti mester ta pa mehorá bo produkto y serviso y no solamente sertifikashon. 

AGILE/SCRUM orginalmente a wordu inventá pa software development pero por wordu husá tambe pa product development.

LEAN a nase den produkshon, ta mas universal y LEAN den servisio tambe a prueba su mes durante aña. 

E diferensia grandi ta den e expertonan ku ta yuda bo organisashon adaptá LEAN of AGILE komo filosofia di maneho of implementa SCRUM. E banda positivo ta ku AGILE, SCRUM y LEAN no ta kontradiktorio pero nan ta enforsá otro y mi opinion ta ku e kombinashon ta trese e fruta deseá.

Husa LEAN pa mehorá bo prosesonan y transformá bo organisahon den unu ku ta krea balor pa bo klientenan y SCRUM komo un alternativa pa maneha bo projektonan.

Juwel Cecilia is the founder of LeanCuraçao an entrepreneur and Lean enthusiast.Juwel spend most of his career in the high tech industry as an master IT specialistwere he attained his Agile, Scaled Agile framework (SAFe) & Lean Six Sigmacredentials and experience.

Share:

Facebook
Twitter
Pinterest
LinkedIn